Švédi mesto založili, Švédi ho aj do výraznej mieri ovplyvnili rovnako tak, ako celý zvyšok Fínska. Fíni si zachovávajú svoj jazyk, ktorý zrejme pochádza priamo z tejto oblasti a patrí medzi ugrofínske jazyky (do skupiny patrí aj maďarčina). Švédska nadvláda, ktorá priniesla systém a budovala krajinu, zanechala v celej krajine a najvýraznejšie vo Fínsku svoj jazyk. Švédsky sa hovorilo na úradoch, vo vyššej vrstve obyvateľstva a v knihách po celé stáročia. Zmenu priniesol až ruský cár Mikuláš I. ktorý sa chcel zapáčiť pospolitému obyčajnému ľudu Fínska, ktorý si stále udržiaval znalosť fínčiny a vďaka nim nevymrela. V snahe prikloniť si práve obyčajných ľudí sa snažil podporovať fínčinu, nechal vydávať knihy a aj nápisy v tomto jazyku. Postupne sa dostala fínčina do popredia, no švédčina nezanikla. Krajina má v súčasnosti mnoho nápisov a manuálov, či sprievodcov nie len vo fínčine, ale aj švédčine. Oba jazyky sú v krajine oficiálnym úradným jazykom a zachovávajú sa aj v bežnom používaní.

82 percent populácie hovorí fínčinou ako rodným jazykom. Len asi 6 percent hovorí švédsky. Zvyšné percentá tvoria prisťahovalci prevažne Rusi. V Helsinkách sa tiež objavuje nárečie pozostávajúce z vplyvu všetkých troch jazykov (FI, SE, RU). V tlači sa objavuje fínčina.