Senátne
námestie |
Senátne námestie je azda najvýraznejšie námestie v
celom meste. Zväčša budovy na južnej strane nemožno
pokladať za priamo pamiatky, ide o mestské budovy,
no základ námestia tvorí práca architekta Engela,
mohutná neprehliadnuteľná katedrála s dvoma bočnými
budovami a zvonicami vo vnútri, dve verejnosti
neprístupné budovy stojace oproti sebe dodnes
fungujúce ako univerzita alebo vládna budova. Celú
plochu pokrýva dlažba a miesto je prístupné pre taxi
a autobusy len po obvode v obmedzenej miere. Južná
strana námestia je vstupom do centra mesta, k
obchodom so suvenírmi, so značkovými oblečením, a
ručnými ulicami plnými turistov.
|
|
História
námestia |
Za jeho základný kameň možno pokladať prácu
architekta Carla Ludviga Engela (1778-1840), ktorý
sa podpísal pod viacero budov v meste a bol menovaný
mestskou radou do návrhov mnohých budov cielene.
Dostal pomerne voľnú ruku v tom, ako mali budovy
vyzerať. Ťažiskom jeho návrhov bolo Senátne
námestie, z ktorého vedú na severnej strane schody k
helsinskej katedrále, v minulosti známej ako
Katedrála Mikuláša I.. Na východnej strane námestia
sa nachádza Vládny palác, oproti nej cez celé
námestie na západe budova univerzity. Celkovo sa
autorovi podarilo skĺbiť na jedno miesto stavbu
cirkevnú, politickú, vedeckú, a iné. |
|
Budovy |
Vládny palác na východnej strane námestia postavili
v roku 1822. Slúžil ako sídlo fínskeho senátu až do
nahradenia štátnou radou v roku 1818 a dnes je
sídlom fínskeho premiéra. Naproti sa nachádza budova
Univerzity z roku 1830 postavená v podobnom štýle.
Nepochybne najvýraznejšou stavbou je však Helsinská
katedrála, ktorá nahradila pôvodne kostol stavaný
každoročne zo snehu. V strede námestia sa nachádza
socha cára Alexandra II z roku 1894. Sochou si ho
uctili pre reformy, ktoré v krajine zaviedol a za
zvyšovanie fínskej autonómie v krajine. Cár tvorí
hlavnú sochu, pod podstavcom sa ale nachádza ešte
niekoľko ďalších postáv symbolizujúcich právo,
kultúru a iné. V roku 1917 sa zvažovalo odstránenie
sochy po tom, čo sa Fínsko zbavilo Ruska a ruského
vplyvu. Dokonca mala na tomto mieste stáť socha
prezidenta Mannerheima na koni, ktorú nakoniec
postavili ku dôležitej ulici a ceste známej ako
Mannerheimintie. Cárova socha nakoniec na mieste
zostala. |
|
|